Sneží
Stojac pod lampou svojich vášní
  a vidiac padať vločky na moju tvár
     ako spomienky na všetko krásne,
       čo na mňa dopadlo.
         Časom.Dňom a nocami
         som sal biely dym
          a spomínal pod jeho vplyvom na všetko krásne,
čo na mňa dopadlo a ešte sa neroztopilo ako tie vločky na mojej tvári,
       ktoré sa topia a dopadajú ako tie spomienky na ten
          biely dym,ktorý mi dala tá zelená olejnatá rastlina
          a ktorým som sa opájal
                          dňom i
                                       nocou,
keď som hľadal tie roztopené vločky
                               nevidiac
tie nové,ktoré osvetľovala tá lampa,
              pod ktorou som stál
až kým som ten biely dym navždy nevydýchol
          preč.
                     Preč.
                              Letel pomaly okolo tých vločiek,ktoré
stále dopadali ako tie spomienky na biely dym a
      na tie dni a noci,keď som sa s ním opájal
a nadával
          na svet,že sa nechce zmeniť
pod vplyvom toho dymu a
        už vyletel nad lampu a nevidím ho,
    pretože je tam tma a je noc a možno
             sa
                 rozplynie a možno sa dostane
k niekomu inému,čo stojí pod takouto
lampou a vdýchne ho a dostane sa mu
                            do pľúc a začne hľadať tie spomienky, 
                         ktoré sa mu,bohužiaľ roztopili ako tie vločky na nose,
                         ktoré prestali padať na mňa.
                                                                                 Nesneží.