Róbert Jurinek: Prečo II

Pre Tvoj plač, ktorý premeniť chcem na smiech.
Pre tvoje slzy, ktoré okorenia úsmev.
Pre vieru v to, že to nie je žiaden hriech.
Len preto to prosím spolu skúsme.

Pre ten pocit, keď padáš v hĺbke srdca
a spomínaš na mamu, na jej tvár.
No dnes som tu ja pre Teba, predsa.
A nechcem medzi nami žiaden svár.