Milan Ďurdík: Zrada

Vždy som žil len život svoj
nemal ho nik, bol len môj.
Vždy s úsmevom na tvári
rozdával som dolári.

Jeden deň na diske
mal som chips v miske.
V tom sa dievča objavilo
srdce láskou podmanilo.

Začal som ju ihneď baliť
sladké slová na ňu valiť.
Za ruku ma zrazu vzala
lebo na tie reči "dala".

Začal som s ňou tancovať
smiať sa a aj bozkávať.
Spolu sme sa pritúlili
navzájom sa zaľúbili.

Cítil som sa ako v raji
v tomto našom rodnom kraji.
Diska končí a ja s tým
hoc ťažko sa rozlúčim.

Poslal som jej SMS
nedostanem za to dres.
Za chvíľu mi odpísala
love songy počúvala.

Takto sme si písali
čo sme vlastne spáchali.
To sú moje zlaté časy
keď vidím jej dlhé vlasy.

Došiel čas na Skalku
kde som nechal pálku.
Mám sa tam s ňou stretnúť
sladké slová trepnúť.

S napätím som prišiel dnuka
v päste sa mi stisla ruka.
V kúte sedí moja láska
s niekým iným sa tam láska.

Slzy som mal na krajíčku
myslel som, že hodím tyčku.
Celú noc som plakal v kuse
mal som divný pocit v puse.

Moja láska životná
nebola moc ochotná.
Že už dávno chodí s iným
cítil som sa trocha vinným.
Načo mi je lásky dosť
keď v nej chýba úprimnosť.
Budem stále vzklýčený
môj život je zničený.
S bezmocou som hľadel na vec
plakal som jak malý chlapec.
Plakal som tam za tým rohom
preto láska vravím sbohom.