Milan Ďurdík: Podvodnač

V tej dedine, kde niet plyn
múku melie zhnitý mlyn.
A v tom mlyne ľudia žijú
veselia sa, slivku pijú.

Mlynár s ženou, 4 decká
kopec múky, prázdne vrecká.
O pečenej kôrke chleba
to nevadí, veď jesť treba.

Pri mlyne sa voda valí
koleso tam vodu kalí.
O tej vode chýri nesú
stopy pána zla a desu.

Raz šiel mlynár do dediny
kúpiť si tam kus slaniny.
Tlačenku a klobásku
dostal slinu po mäsku.

Už sa svetlo na tmu mení
a mlynára nikde neni.
Žena s deťmi čakajú
že si ho hneď podajú.

Určite zas v krčme ostal
lebo veľké prachy dostal.
To hovädo nezbedné
prechlasce aj posledné.

Zrazu niekto v okne stáal
a dnu oknom pozeral.
Veľký klobúk, dlhý frak
malý Ferko vzal hneď prak.

Všetci mali veľký strach
zrazu z okna zliezol prach.
Na svetle sa ukázalo
zelenkasté, slizké telo.

Z podlahy vzal Ferko kameň
a strelil tam, kde bol prameň.
Vodníkovi priam do hlavy
už tam nemá nik obavy.

Zrazu to dnu krokom prišlo
a z úst mu pár sloviek vyšlo.
Otec celý v zelenom
prasol Ferka polenom.

Na druhý deň v posteli
oco s Ferkom ležali.
S rozbitými hlavami
zelenými šatami.