Milan Ďurdík: Marťánci-vitamíny plné ovocia

Už sa zmráka
vrana kráka.
Ide dlhá noc
a cesty mám moc.

Aj keď sa tam pretrhnem
do tmy domov nestihnem.
Musím si nájsť dáku skratku
cez les, pole ba aj chatku.

V lese bola hrozná kosa
samí šum a nočná rosa.
Všade svišťal hukot sovy
neprial by to ani psovi.

Po čase som z lesa vyšiel
a na poľnú cestu prišiel.
Neviem či je to z tej mlhy
na poli sú divné kruhy.

Všetko sa mi v nohách plietlo
a v diaľke som zbadal svetlo.
Blížilo sa ku mne rýchlo
všetko vôkol zrazu stíchlo.

V ten moment mi zazvoní
sakra to sú ufóni.
ani som sa nevspamätal
a už som dnu vchodom lietal.

Čože je to za viera
keď som vnútri taniera.
Telo už nič neskúsi
budú na mne pokusi.

V tom sa brána otvorý
vojdu hnedé potvory.
Z papule mu slina tečie
kam ma to ten hajzeľ vlečie.

Čumia na mňa okále
na pitevne v ich sále.
Čo mi je po povesti
keď sa zvíjam v bolesti.

Do mozgu mi ihly pchajú
s očami sa futbal hrajú.
Už sa asi ťažko vzmužím
v pravej ruke jazyk držím.