Milan Ďurdík: Autobiography

Za tých mojich 16 rokov
vyskúšal som viacej mokov.
Od piva po medovinu
vždy som dostal kocovinu.

I v ten deň na meniny
šli sme stvárať koniny.
Slivku nalial do fľašky
fľašku vložil do tašky.

A už kolo točíme
smejeme sa, močíme.
Občas dakto je pri kríčku
zasmeje sa, hodí tyčku.

Zas ma mece
ako vrece.
Ešte chvíľku
pijem slivku.

Dáko ma tá čaša zmohla
moje telo na zem pohla.
Snažil som sa postaviť
hoc nezdvihnem ani riť.

Hlava sa mi vôkol točí
pes si na mňa smelo močí.
Ale mne to nevadí
bo mám dačo v pozadí.

Časti tyčky z úst mi smrdia
stoja pri mne dvaja ľudia.
To sú moji rodičia
dúfam, že ma nezničia.

Zavolali na záchytku
doma schytám riadnu bitku.
Po tichu si trochu hreším
už sa zase o rok teším.