SpäťLukáš Folkman: Tunelček Vždy po čaji o štvrtej sa cítim ako zahmlený asteroid letiaci tunelom bez konca bez neónovej visačky EXIT Óó aké to zelené ponímanie budúcnosti priestoru a času a všetkých zmyslov, ktoré ma ním vedú, ktorými sa stávam večným otrokom triednych bojov a stálym záhradkárom ruží a fazule, karafiátov a borovíc rastúcich na dne môjho sebavedomia A tunel a bŕŕ a dúú všade modrá neutrál zaradený na našej škodovke a nekonečno ako stratený asteroid vo vesmíre a vesmír v mojom živote Tak čo chcem zomrieť alebo žiť?