Lukáš Folkman: Tulipány


Nahí ako Tulipány
	vbiehame na pasienky Ovečiek zabíjajúc všetkých Baranov,
    ktorí nám pomáhali opustiť teplú Chajdu až
v poslednú
	nutnú
		smutnú ovocnú chvíľu

S krvou na rukách a
		ovčou vlnou v zuboch búšime
			rohmi o stoh takzvanej Chajdy a
	po čele nám steká šťava
  červeno krvavého pomaranča,
zatiaľ čo Neuróny
		striekajú všetky mrzuté Spomienky
				všetkými ešte mrzutejšími svetovými stranami.

V tom Jeden vstane a povie:
			A čo tie Barančeky...?