Lukáš Folkman: Pes

Zvieram päste
a bozkám päsť.
Pýtam sa kde ste,
a kde je môj pes?

A slzy v očiach
už hovoria,
potľapkajte mi plecia
moji svokrovia.

Lebo je tu jedna pravda odveká,
že človek zabije človeka,
a taktiež niekedy človek zabije človeka.

Keď si bozkáš päste
a zvieraš päsť.
To je chvíľa, keď proste
opúšťa ťa tvoj pes.

Ďakuj tomu, že je tu pravda odveká:
človek len tak zabije človeka.

A jedno máš,
či je to pes.
Dostaneš pod pás
tvrdú päsť.

Bez súcitu
teraz hovorím,
že bez súcitu
človek človeka - ja sám seba umorím,
totiž niet tu súcitu,
každý kľudne hovorí,

že je pravda odveká,
o tom ako človek zabíja človeka...