Lukáš Folkman: Močím 



A tak ležím
                   v Priestore
a dýcham
                                     v Čase
ešte 5 873 465 Nádychov
a možno budem
          smutný a konečne dekadentne upadnem
          a na dne plastikovej fľaše s mokom šedej kôry spoznám seba samého
no možno splním
          nadržané očakávania,
          ktoré ležia klinovým písmom na tom, čo
          sa kedysi panicky usmievalo ako tabula rasa.

A tak ležím
                  v Priestore,
ktorý niežeby voňal cudzinou mojim dierkam, ale
                      nemienim si týrať pamäť ukladaním zvrchovaných dojmov z neho
a dýcham
                  v Čase, ktorý
tiež nie je a neni oveľa lepší.
Ešte 5 873 457 neopostraciosenzualistickyglobálneindividualistickydespotickydemokratických,
no v každom prípade Prehnitých
                                      Nádychov
a možno budem uspokojený v každej bunke toho,
čo som pred časom dostal
Však stále je tu spor, či
                             od Boha,
                                            či Darwina 
                                                   A dôkaz sporom pre dnešok nezaberá.

A tak si ležím
                v Priestore okolitých
       Extensa Res, ktorý
       som od nich práve zdedil v dedičnom konaní ošťatých názorov
a dýcham
                ten zhnitý Čas, ktorý
       nechali zvädnúť ako ženích penis po ejakulácii.

A čo horšie
                        Ja močím
v priestore
                        a zažieram sa
v čase
do Toho, čo mi servíruje spoločnosť.