Eva Gáliková: Dnes
 
Sedím sama, dnes.
Slová sú prázdne, slová sú nemé,
keď nie je tu ten, komu vravieť
ich chceme.

Čo píšem, píšem preňho, píšem s láskou, 
píšem rýchlo.
Píšem aby srdce moje neplakalo, aby 
chvíľu stíchlo.